reklama

Čo ak sa ekonómia mýli? - alebo prečo v poľnohospodárstve neplatia zákony ekonómie

Kontroverzný nadpis? Veď predsa nás v škole učili... ...o paradigma, v ktoré zatiaľ veríme, ale keď sa preukáže, že neplatí, prichádza nové paradigma. A dnes sa dozvedáme, že ekonómia sa mýli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Vysvetlím na príklade výroby a predaja cukru. Za posledných 5-7 rokov klesla cena cukru o takmer polovicu. Viď graf burzovej ceny cukru. Je to tak. A čo nám hovorí krivka ponuky a dopytu? Pri nižšej cene by mala stúpnuť spotreba cukru. Ak klesne cena o 50%, mala by spotreba stúpnuť dosť výrazne. Keby bola lacnejšia košeľa, parfém alebo mobil, zafunguje to. Hm. Ale pri cukre? Budete sladiť viac len preto, že to je lacnejšie? A moja hypotéza sa potvrdzuje. V skutočnosti spotreba cukru nijako nestúpla. Viď graf spotreby cukru od roku 1990, kde máme posledných 10 rokov stabilnú spotrebu cca 30 kg/rok/osobu. Ľudia nezačali kupovať cukor vo väčšom, jeho spotreba zostala ustálená. A podobne je to aj s chlebom. Aj keby bol chlieb takmer zadarmo, človek by ho nemohol zjesť viac ako jeho metabolizmus zvládne. A podobne je to aj so slivkovým lekvárom, či tekvicovými semiačkami. Skrátka, ak ľuďom tekvicové semiačka nechutia, nebudú ich jesť. Ani zadarmo. Iný poľnohospodársky produkt z tabaku - cigarety to potvrdzuje tiež. Pri cigaretách sa ceny zásadne zdvihli. Pribudlo mnoho spotrebných daní. Cena stúpla až tak, že by už naozaj nik nemal fajčiť. Realita? Ľudia stále fajčia a fajčia viac ako v roku 2000. "Podľa štatistík OECD za obdobie od roku 2000 do 2015 sa podiel denných fajčiarov na Slovensku zvýšil na 22,9 percenta, čo je nárast o 0,8 percentuálneho bodu." (Zdroj OECD). To sú vám ale výnimky v krivke ponuky a dopytu. Čím by sme mohli namietať? Mohli by sme namietať, že cena aj tak motivuje. Motivuje predsa ľudí kupovať lacnejšie jedlá s Ečkami a tie drahšie zdravé pokrmy ostanú v regáli. Ale len dovtedy, kým si ľudia neuvedomia, koľko ich bude stáť uzdravenie zlého zdravotného stavu spôsobeného zlým stravovaním. Pri potravinách si dovolím tvrdiť, že zákazník sa výraznejšie rozhoduje podľa priamych dopadov na jeho zdravie. A tu je rozdiel poľnohospodárskych produktov oproti iným priemyselným zásadný. Pri kúpe papiera či elektroniky nerozmýšľame o dopade na naše zdravie. Aj fajčiari sa zamýšľajú nad dopadom na zdravie, hlavne to zdravie psychické - s okamžitými uvoľnujúcimi pocitmi :-) 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Zdroj Statistics.sk

 

Zdroj: Intercontinental exchange

 

Ďalším príkladom, že ekonómia neplatí pre poľnohospodárstvo, je princíp veľkovýroby. V princípe veľkovýroby je totiž väčšia továreň vždy efektívnejšia od tej menšej. Po celom svete sa nám spájajú spoločnosti, aby niekde v Číne postavili továreň na výrobu výrobkov v ohromných množstvách a úžasných číslach. Podobne sa správajú automobilky, výrobcovia zápaliek, pesničiek, či televíznych programov. V poľnohospodárstve to ale neplatí. Pre dve veci: 1) Plocha. 2) Počasie. Vysvetlím najprv plošné obmedzenia: Ak by sme skoncentrovali výrobu a vytvorili gigantický poľnohospodársky podnik, vzdialenosť na prejazdoch od podniku k poliam bude spôsobovať náklady. Veľké náklady. Nehovoriac o komplikovanom manažovaní, veľkých strojoch čo zhutňujú pôdu, operácií ktoré na jednom poli trvajú viac dní a komplikujú procesy atď. Veľký podnik jednoducho nebude tak efektívny, ako by si všetci jeho manažéri, predajcovia techniky, lobisti, zamestnanci a ďaší ľudia želali. Pamätajúc na počasie. Počasie je alfa a omega poľnohospodárstva. Umenie hospodáriť je v tom, ako sa vie agrárnik prispôsobiť počasiu. V agrosektore je extrémne dôležitá prispôsobivosť a pružnosť. Mať čo najlepšie a hlavne promptné rozhodnutia. A asi tušíte, ako sa rozhoduje manažment obrovského podniku. Pomaly. A zároveň manažment v poľnohospodárstve ide kvôli počasiu do obrovského rizika, a často musí svoje rozhodnutia zmeniť. A tu je ďalší problém obrovských podnikov. Komunikácia medzi manažérom a zamestnancom na poli často neprináša požadovanú zmenu rozhodnutia manažmentu. Takže uznáte, že počasie je niečo, čo iné segmenty nemajú. Žiaden veľkosklad ani logistika nebude riešiť, či bude pršať výdatne, mierne alebo len tak po pár kvapkách. V poľnohospodárstve vám tieto tri rôzne stupne dažďa vedia zničiť celoročné snaženie. A na tieto tri stupne dažďa musíte zareagovať ihneď. Aj uprostred noci. A v tomto slovíčku ihneď majú veľkokapacitné poľnohospodárske spoločnosti problém.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Ekonómia sa mýli? Robil som si žartíky. Nemýli sa. Len je dôležité upozorniť na zásadné rozdiely medzi poľnohospodárstvom-potravinárstvom a inými odvetviami. Pretože sa zdá, že naša spoločnosť upadla do stavu, keď si myslíme, že len veľké podniky a krivka dopytu vedia určovať budúcnosť agrosektoru. Preto k tomu dodávam dôležité fakty, na ktoré by sme nemali zabudnúť. 

 

...Len aby sme nepreceňovali súčasné ekonomické paradigma... 

Marián Glovaťák

Marián Glovaťák

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...hľadám pravdu,...čosi tuším, že by niekde mohla byť, na prvý pohľad som o tom pevne presvedčený, ...no v skutočnosti len hľadám v tme neistoty...proti frfľaniu a sťažovaniu bojujem vtipmi a veselosťou, no niekedy aj ja sa prichytím, ako frflem. - Ak by ste ma niekedy stretli, a ja budem frfľať a sťažovať sa, potiahnite ma za vlasy :-) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu